Znova sa ozývam na mojom blogu po dlhšom čase pre rodinu a priateľov/priateľky, pre ktorých je tento blog určený, keď som preč, aby vedeli, že stále žijem a čo robím. Už po piatykrát som na sústredení v USA, kde budem trénovať až do konca marca na rieke Potomac v DC a neskôr aj na kanáli v Charlotte a v Nantahale, kde absolvujem prvé tohtoročné preteky. Okrem trénovania tu ešte musím napísať aj diplomovú prácu, čo nebude až tak jednoduché popri všetkých tréningoch a iných povinnostiach...
Na začiatok som si zväčšila počet navštívených štátov USA celkovo na 11, keď sme išli na pár dní do Vermontu na lyžovačku do mestečka v horách, kde Scott vyrastal. Sú tam super podmienky na lyžovanie - hlavne tie názvy dvoch stredísk, kde sme boli stoja za to: KILLINGTON A SUICIDE 6 s viac ako 150 zjazdovkami... Najťažšie označené ako "Extremely difficult trail" mali názvy ako Back Scratcher-lebo je taký strmý, že ti "poškriabe chrbát", Bear Claw, Superstar, Outer Limits, Show Off-ide presne popod lanovku a môžeš sa "ukázať", Space Walk, Dream Maker, Wild Firer, Stitch Line, Nowhere, Ovation, Panic, Royal Flush, Conlusion, Anarchy, Escape, atď... čo nás celkom pobavilo!
(všimnite si ako ten "expert" v pozadí čaká...)
Okrem klasického lyžovanie sme sa učili aj na Telemarkových lyžiach. Naprv sme celé doobedie boli na túre v horách s priateľmi a potom sme pomedzi stromy lyžovali naspäť. Keďže nie sme zvyknutí na tento typ viazania s voľnou pätou, boli tam aj veľmi vtipné pády...
Prekvapenie dňa rozhodne bolo, keď sme si zobrali tieto lyže poobede na normálnu zjazdovku , čo nám už aj celkom išlo a vyzeralo to ako "tele lyžovanie" - ale nejako som pri tých pádoch stratila mobil. Už som sa aj zmierila s tým, že ratrak ho v noci prejde a že je to stratené. Ale na druhý deň mi ho našli a odovdzali službe, tak teraz čakám, kým mi ho pošlú poštou z Vermontu!
Po ceste naspäť sme sa zastavili v Bostone pozrieť staré mesto, kde okrem veľa starých budov a kusu histórie bol aj takýto chutný oslík pred radnicou. V podstate sme sledovali vyznačený červený pás na chodníku, ktorý spájal jednotlivé historické miesta a kde sme sa dozvedeli o začiatku vojny o nezávislosť a celú históriu mesta.
Momentálne sme späť v DC a čakáme kým konečne dokončia prerobený kanál s teplou a hlavne poriadnou DIVOKOU vodou, aby sme nemuseli mrznúť na kanáli, ktorý je kúsok od nás. Sľubujú už tento piatok, tak uvidíme... Ale aj tak dobre - je tam úsek s veľa bránkami na tečúcej vode s peknými vraťákmi a vlnkami, kde sa dobre rozjazdím aspoň a je to peši len 10 min z domu. Keď bude niečo zaujímavé, zase sa ozvem...
Tento týždeň teploty stúpli z 0 na 20 stupňov, čo zapríčinilo prudké zvýšenie rieky Potomac. Normálne má tak 3-4 feet. Toto je už naša vytopená časť s bránkami, s 8 feet a skoro žiadnymi vraťákmi. Na druhý deň už mala 11 feet. 
Scottík ide na druhý deň na vodu (ja som bola chorá, sa mi smial že iba preto, že je obrovská voda:) Nastupovať musel už o 10 metrov skôr. 
11 feet vody. Ale bránky držia a už zajtra bude voda zas OK na jazdenie. 
V pozadí za stromami, čo nie je dobre vidieť je dobrá vlna na surfovanie-normálne voda odteká späť do rieky tadeto, ale teraz tu voda vteká DO tohto kanála! A rieka si našla iný spôsob pomedzi stromy ako odtiecť späť...
(všimnite si ako ten "expert" v pozadí čaká...)
Okrem klasického lyžovanie sme sa učili aj na Telemarkových lyžiach. Naprv sme celé doobedie boli na túre v horách s priateľmi a potom sme pomedzi stromy lyžovali naspäť. Keďže nie sme zvyknutí na tento typ viazania s voľnou pätou, boli tam aj veľmi vtipné pády...
Po ceste naspäť sme sa zastavili v Bostone pozrieť staré mesto, kde okrem veľa starých budov a kusu histórie bol aj takýto chutný oslík pred radnicou. V podstate sme sledovali vyznačený červený pás na chodníku, ktorý spájal jednotlivé historické miesta a kde sme sa dozvedeli o začiatku vojny o nezávislosť a celú históriu mesta.