Veľká voda na Potomac river

Toto je naša old-school posilka kde ešte všetky US legendy (hlavne tie C1 tak 20 rokov dozadu) kedysi trenovali, luxusná! :) pripomína mi našu starú ŠKP posilku (nech odpočíva v pokoji)...

A o tejto kačke budem mať zlé sny - ked cvičím brucho, je hneď vedľa mňa nakreslená na stene a pozerá sa na mňa tým podozrievavým pohľadom! (posilovňa má vstupnú chodbu spoločnú s pre-school s malými deťmi kol 2-4 rokov a je celá pomalovaná - je to v bývalom kostole kúsok od vody a pár ulíc peši od nás) 

Tento týždeň teploty stúpli z 0 na 20 stupňov, čo zapríčinilo prudké zvýšenie rieky Potomac. Normálne má tak 3-4 feet. Toto je už naša vytopená časť s bránkami, s 8 feet a skoro žiadnymi vraťákmi. Na druhý deň už mala 11 feet. 

Aspoň sme mali dobrú vlnu na surfovanie!! Naozaj výborná a väčšia ako sa zdá z tejto výšky! (dlhá story ešte zo SVK, v skratke-pomenovala som ju ako "such a wave" - sa mi smiali ako to znie vtipne v angličtine keď som ju opisovala, aj keď mne to príde úplne normálne pomenovanie...)

Na začiatku nášho kanálu je hrádza, ktorá ho oddeľuje rieky. Stačilo iba deň keď rieka stúpla o 1,5 metra a rieka sa vlievala rovno sem a po hrádzi nebolo ani stopy... 

Scottík ide na druhý deň na vodu (ja som bola chorá, sa mi smial že iba preto, že je obrovská voda:) Nastupovať musel už o 10 metrov skôr. 

Normálne sa nastupuje pri tomto strome vo vode. (presne tu mi zmizli minulý rok boty keď som jazdila na vode-uprostred lesa uprostred ničoho!) 

11 feet vody. Ale bránky držia a už zajtra bude voda zas OK na jazdenie. 

V pozadí za stromami, čo nie je dobre vidieť je dobrá vlna na surfovanie-normálne voda odteká späť do rieky tadeto, ale teraz tu voda vteká DO tohto kanála! A rieka si našla iný spôsob pomedzi stromy ako odtiecť späť...

Chudák rebrík v strede obr. (netušíme ako tam drží)

Naša vytopená vlna. Ale teraz je toto scary valec na utopenie!  Už sa teším keď klesne voda a pôjdeme na "such a wave" si zasurfovať!

Cez víkend ideme jazdiť na iný kanál s naozaj divokou a hlavne TEPLOU vodou! Foto z tade sem dám neskôr... 

USA po piate

Znova sa ozývam na mojom blogu po dlhšom čase pre rodinu a priateľov/priateľky, pre ktorých je tento blog určený, keď som preč, aby vedeli, že stále žijem a čo robím. Už po piatykrát som na sústredení v USA, kde budem trénovať až do konca marca na rieke Potomac v DC a neskôr aj na kanáli v Charlotte a v Nantahale, kde absolvujem prvé tohtoročné preteky. Okrem trénovania tu ešte musím napísať aj diplomovú prácu, čo nebude až tak jednoduché popri všetkých tréningoch a iných povinnostiach...

Na začiatok som si zväčšila počet navštívených štátov USA celkovo na 11, keď sme išli na pár dní do Vermontu na lyžovačku do mestečka v horách, kde Scott vyrastal. Sú tam super podmienky na lyžovanie - hlavne tie názvy dvoch stredísk, kde sme boli stoja za to: KILLINGTON A SUICIDE 6 s viac ako 150 zjazdovkami... Najťažšie označené ako "Extremely difficult trail" mali názvy ako Back Scratcher-lebo je taký strmý, že ti "poškriabe chrbát", Bear Claw, Superstar, Outer Limits, Show Off-ide presne popod lanovku a môžeš sa "ukázať", Space Walk, Dream Maker, Wild Firer, Stitch Line, Nowhere, Ovation, Panic, Royal Flush, Conlusion, Anarchy, Escape, atď... čo nás celkom pobavilo!

(všimnite si ako ten "expert" v pozadí čaká...)

Okrem klasického lyžovanie sme sa učili aj na Telemarkových lyžiach. Naprv sme celé doobedie boli na túre v horách s priateľmi a potom sme pomedzi stromy lyžovali naspäť. Keďže nie sme zvyknutí na tento typ viazania s voľnou pätou, boli tam aj veľmi vtipné pády...

Prekvapenie dňa rozhodne bolo, keď sme si zobrali tieto lyže poobede na normálnu zjazdovku , čo nám už aj celkom išlo a vyzeralo to ako "tele lyžovanie" - ale nejako som pri tých pádoch stratila mobil. Už som sa aj zmierila s tým, že ratrak ho v noci prejde a že je to stratené. Ale na druhý deň mi ho našli a odovdzali službe, tak teraz čakám, kým mi ho pošlú poštou z Vermontu!

Po ceste naspäť sme sa zastavili v Bostone pozrieť staré mesto, kde okrem veľa starých budov a kusu histórie bol aj takýto chutný oslík pred radnicou. V podstate sme sledovali vyznačený červený pás na chodníku, ktorý spájal jednotlivé historické miesta a kde sme sa dozvedeli o začiatku vojny o nezávislosť a celú históriu mesta.

Momentálne sme späť v DC a čakáme kým konečne dokončia prerobený kanál s teplou a hlavne poriadnou DIVOKOU vodou, aby sme nemuseli mrznúť na kanáli, ktorý je kúsok od nás. Sľubujú už tento piatok, tak uvidíme... Ale aj tak dobre - je tam úsek s veľa bránkami na tečúcej vode s peknými vraťákmi a vlnkami, kde sa dobre rozjazdím aspoň a je to peši len 10 min z domu. Keď bude niečo zaujímavé, zase sa ozvem...